logo


Zoznamenie s Drewom

diary-----------

Zacalo to na tom koncerte. Bol neobvykle vydareny. Vibracie, energia. Vsimla som si, ze je za mnou. Nic z toho pre mna nevyplyvalo, nebrala som ho velmi na vedomie, myslela som si ze je pre mna prilis dobry, prilis iny, nechcela som sa popalit. Tancovala som. Uvolnena, bolo mi prijemne. Spojena so vsetkymi kamaratmi. Usmieval sa na mna. Chcela som si s nim na chvilu zatancovat, tak ako so vsetkymi ostatnymi. Len na chvilku podist blizsie, usmiat sa, urobit par smiesnych pohybov a zase byt sama pre seba. Ale bolo to inak. Pritiahol ma k sebe, jemne. Bolo mi to jedno. Boli sme zladeni. Netlacil sa ku mne, nenaliehal. Viedla som ho pohybmi svojich bokov, otocena k podiu, on za mnou. Bol jemny a ked ma miestami hudba strhla tak, ze som nevedela o sebe ani o nom, cuvol, nesnazil sa ma stiahnut naspat. Ked som bola pri nom, dotykala som sa ho, pomaly som hojdala bokmi, natiahla som ruky dozadu a dotykala sa jeho hlavy, krku, tvare. Drzal ma za boky, vytiahol mi tricko, prechadzal mi dlanami po nahom bruchu. Citila som na zadku jeho erekciu. Bolo to prijemne nezavazne.

Po koncerte sme chceli zmenit podnik. Holky brali taxika, on isiel s kamaratmi a ja s Marcelom. Ked sme dorazili do klubu, nikoho sme nevedeli najst. Hudba bola vyborna, uzivala som si to na plne kolo, ale Marcelo bol nudny az strach. Tak som volala ostatnym. Vykaslali sa na celu klubovu scenu a rozlozili sa v lobby nasho hotela. Vybrali sme sa tam peso. Po troch krokoch pri nas zastavilo auto a zo zadneho okienka vykukoval on. Tak sme si nastupili. Marcela hned odsunul na vedlajsiu kolaj. Pytal sa ma, ci som stastna, ze sme sa takto stretli. Bolo mi to jedno.

V lobby som sedela vedla neho na uzkej sedacke. Ruku mal prehodenu cez moje rameno. Netusim, kolko mohlo byt hodin. Bola som na sracky. Kamaratka mi na druhy den rozpravala fragmenty toho, co zacula z nasej konverzacie. Vraj som sa na tom strasne smiala. Na druhy den som sa smiala znova, take mi to pripadalo nepravdepodobne. Bolo mi vedla neho dobre. Citila som sa spokojne, v bezpeci. Usmievala som sa nanho, schulena pod jeho natiahnutou rukou ako macicka. Ked ma nepriamo vyzval, aby som ho pobozkala, urobila som to. Bolo mi to jedno. Bolo to prijemne. Mal schopnost bozkavat tak, ze som chcela jeho pery a jazyk citit aj inde. Pri niektorych jeho pohyboch mnou prechadzali vlny nadrzanosti. Chcela som viac. Hryzla som. Sticovala. Ostatni nam vraj pri vydarenejsich figurach skandovali, ale ja si z toho nic nepamatam. Pozyval ma k sebe, ale v tom stave v akom som bola som sa na to necitila. Zobral si moje cislo. Mal zavolat v sobotu. Nezavolal. Zrazu mi to neni az tak jedno.

 
next