logo


Aky je tam zivot

par tyzdnov po tom, co som si nasla pracu, bolo vsetko tak ako ma byt. pracovala som malo a zila vela. zila som v podstate podobny zivot ako doma, no mesto mi ponukalo viac moznosti. nie ze by mi nahnalo do naruce novych priatelov alebo mi samo od seba a bez namahy priblizilo nejaku uplne nepoznanu kulturu, to nie, ale umoznovalo mi venovat sa tomu co ma bavi s ovela vascou lahkostou ako doma. vsetko bolo dostupne. stacilo si len vybrat

na to, aby som sa citila ako doma mi, mi este stale nieco chybalo. najst svoje “cafe verne”. miesto kam pridete a najdete tam ludi, ktori su vam podobni. znamych. kde vas poznaju a vedia co vam maju priniest. stretnut sa s priatelmi. prebrat vsetky skandalozne novinky. tliachat o nicom.
a potom mi chybala moja rodina. inac uz takmer nic.

ako ryba vo vode. mesto mi davalo neuveritelne vela.

sonik tvrdi ze je uplne jedno, kam idete, pretoze zivot je vsade na svete rovnaky. svojim sposobom ma pravdu, ale zase treba uznat, ze slovensky chlieb nie je ako americky. v tejto casti pisem o takychto drobnych odlisnostiach a potom aj o tom ze v com to bolo rovnake a teda ako som sa vlastne tie prve tyzdne mala.

 
next
navod na pouzitie semaforu