logo


Traffic

San Francisco ma celkom obstojny verejny dopravny system. Ked ma clovek dost casu, dostane sa odkialkolvek kamkolvek. Rada cestujem MHD, pretoze sa tam krasne prejavuje, aki ludia v meste ziju. MUNI v San Franciscu je odlisna od dopravy v Bratislave. Menej exaktna a organizovana, ale vascia sranda.

Na zaciatku som cestovala do prace historickou elektrickou, F line. V jej intervaloch sa nedala vystopovat ziadna pravidelnost. Niekedy prisli tri za sebou a niekedy som na nu cakala aj pol hodinu. Vzdy bola narvata az po strop. Elektricka mala vodica, ktory pred kazdou zastavkou do mikrofonu vykrikoval, kdeze to vlastne budeme stat. Neviem, kde tychto ludi verbovali, ale vsetko to bola vesela kopa. U nas ked je elektricka narvata, tak ludia nervozne visia na tyciach a je evidentne, ze sa citia uplne napicu. V efku sa casto stalo, ze vodic zabaval cely naklad ludi a vsetci od mamiciek s detmi az po niggaz s tucnymi retazami sa usmievali od ucha k uchu. Ludia pokrikovali po vodicovi alebo po sebe navzajom a casto sa nasiel niekto, kto robil vyslovenu stand-up comedy show. Niekedy to bolo fajn a niekedy som mala dotycneho chut zabit, ale mohla som akurat tak vystupit alebo prepnut na sum. Efko chodi z market street na fishermanns wharf, takze je vzdy plne turistov, ktori sa nervozne pozeraju do mapy a snazia sa zistit, kde by mali vystupit. Vzdy sa najde niekto, kto im ochotne poskytne radu aj s nejakym tym emocionalne zafarbenym vykladom. Cestovat efkom bol vzdy zazitok.

Potom som prisla na to, ze ked idem peso, trva mi to rovnako dlho ako efkom. Cesta bola velmi zaujimava, dva bloky po geary, prekluckovat pomedzi zobrajucich bezdomovcov a nezabudnut pri tom zadrzat dych, krizom cez union sqare – srdce mesta, cez stockton tunnel po stockton street, ktora v tejto casti smrdela po mrtvych rybach a v spicke bola narvata chudobne vyzerajucimi cinanmi tak ze sa ledva dalo prejst, z chinatownu prekrocenim columbus ave rovnymi nohami do north beach s milymi talianskymi restauraciami v ktorych kazdy vecer vysedavali cerstvo zalubene pariky a potom uz len dole kopcom do fishermannsu. Pri tych rychlych zmenach prostredia som sa citila ako Alica v krajine zazrakov. Vzdy som po ceste zazila alebo videla nieco nove a zaujimave. Lenze chodit kazdy den dva krat styridsat minut do kopca a z kopca je predsa len trochu namahave, a tak som zacala brat autobusy. Kusok cesty som presla peso, zobrala som tridsiatku alebo styridsatpatku, prestupila som na patnastku a zvysok cesty zase peso.

> PREDMENSTRUACNA TENZIA


Cestou spat som niekedy ani nevystupila z patnastky, pretoze mala konecnu pri zastavke metra, ktore ma odviezlo az na powell a ja metro mozem. Ked cestujem metrom, mavam taky intenzivny euforicky pocit. Sanfranciska underground muni bola pre mna uchylnym industrialnym osviezenim. Doprava vonkoncom nebola draha, platili sme iba $10 mesacne. Vsetky sme cestovali na youth pasy do 17 rokov, lebo boli o 2/3 lacnejsie a aj tak od nas kazdy vzdy pytal id ked sme kupovali alkohol a nezmani ludia nam tipovali tak 18.

 
next